Koncom augusta 2016 som slávnostne započala môj domáci experiment so zavreninami podľa Anastasie.
Keby ste nevedeli, čo je zavrenina – je to ovocie, ktoré sa jednoducho iba oberie a zavrie sa do dobre vyumývanej fľaštičky. Zatvoriť takto môžete ríbezle, hrozno, jahody, maliny, černice…
Kumšt je v tom, že ovocie musí byť bezchybné, neporušené (radšej nechať aj stopky, ak zostanú pri trhaní na plode), nesmiete ho umyť a musíte ho zatvoriť do 15 min. od odtrhnutia. A samozrejme najlepšie je zbierať ho v čistom prostredí.
Plody si uchovajú svoju prirodzenú ochrannú atmosféru a neskazia sa. Je to veľmi cenný dar Matky Prírody. A dôkaz, ako je o nás VŽDY a za každých okolností postarané 🙂
Ovocie takto vydrží až do jari (po zime už začína trochu fermentovať – ale aspoň si dáte priateľské baktérie, ktoré po zime potrebujeme hádam všetci:)
Ja som sa rozhodla, že prvýkrát do toho pôjdem s kanadskými čučoriedkami. Sú výborné aj bez sladenia a sú krásne pevné. Naložila som ich do menších sklených pohárov hneď, ako som ich odtrhla z kríčka… a to bolo VŠETKO:) Neuveriteľne jednoduché:)
Povedala som si, že každý mesiac si otvorím jednu fľaštičku, aby som zistila, ako sa ich chuť v čase mení a či vlastne vydržia do jari.
Zavreniny som skúšala mesiac po mesiaci. Ich chuť bola perlivá už od septembra. Ako keby ste ich vytiahli zo šampanského 🙂 Čučoriedky pustili trošku šťavy, stále krásne voňali a boli naozaj mňam! 🙂
Odvtedy vlastne chutili každý mesiac rovnako a nič sa už na nich nezmenilo. Ani jedna fľaštička sa nepokazila.
Práve si pochutnávam na posledných čučoriedkach a myslím, že keby som ich mala aj dlhšie, bez problémov vydržia až do ďalšej úrody.
Jedna vec je o zavreninách čítať, druhá vec je vyskúšať ich. Pre mňa to bola úplne čarovná skúsenosť. Keď sa na vlastné oči, nos aj chuťové poháriky presvedčíte, aké mocné sú energie prírody, jednoducho nestačíte žasnúť nad jej dokonalosťou.
Tento rok sa na zavreniny chystám znova. Plánujem však už experimentovať s viacerými druhmi ovocia.
Keď som so zavreninami začala, jedna kamarátka mi povedala: „Super, že to skúšaš, ja o tom všade čítam, ako sa to má robiť, ale zatiaľ som osobne nepoznala nikoho, kto má s tým reálnu skúsenosť.“
Takže milí priatelia – ak reálnu skúsenosť máte, rozprávajte o tom vo vašom okolí, ukazujte, dávajte ochutnávať a inšpirujte sa navzájom. Jasné, nie každému to musí chutiť, ale myslím, že je škoda nešíriť to ďalej. Kto chce, túto informáciu určite použije.
Takže šírte, zdieľajte a vopred ďakujem:)