Bolo to pred 2 týždňami. S mojím mužom sme sa vybrali do Stupavy na seminár o včelárení. Z Radôstky na Kysuciach, kde žijeme, je to síce dosť dlhá cesta, no i tak nám ubiehala príjemne. Keď sme boli skoro na mieste, môj muž si zapol navigáciu, aby sme sa rýchlejšie dostali do cieľa.
„Pozri sa, kade nás to vedie. Ten hotel je na konci hlavnej cesty. A nás to hodilo do ulice, ktorá je s tou hlavnou paralelná. Ani to nie je bližšia trasa. Tie navigačky sú úplne zblbnuté,“ hovorí môj muž.
„Všetko sa deje z nejakého dôvodu,“ hovorím mu. „Popozeráme dolniacke domčeky a možno nás tu čaká aj nejaké prekvapenie alebo veľké poznanie.“ A v očakávaní toho prekvapenia od vesmíru som „zapla“ svoje radary.
Neprešli ani 3 sekundy, keď som zrakom periférne zachytila budovu s nápisom Radôstka:)
„Maroš, Maroš, tam bola krčma, čo sa volá Radôstka!“
„To fakt?“ hovorí môj muž. „Tak to musím vidieť!“
Zvrtli sme auto a vrátili sme sa. Krčma to síce nebola, ale čakalo nás tam niečo oveľa krajšie. Milučký obchodík s názvom Radôstka:) Neviete si predstaviť našu radosť:)))
Tešili sme sa tam s mužom ako malé deti, obchodík sme si na pamiatku odfotili a stihli sme prehodiť aj pár slov s jednou pani, ktorá tam venčila psíka. Vraj počuli, že existuje dedinka s takým názvom, no a teraz už teda aj stretla živých Radôstčanov:)
Obchodík bol bohužiaľ zatvorený, takže dnu sme sa nedostali, ale až na ulicu bolo cítiť, že je to čarovné a útulné miesto, o ktoré sa stará niekto s dobrou dušou.
Natešení sme potom pokračovali v ceste ďalej.
„Vidíš,“ hovorím môjmu radostnému mužovi, „kde nás tá navigačka zaviedla.
Kto očakáva zázraky, tomu sa dejú.“
Život je nádherný pre toho, kto vie čítať medzi riadkami. Pre toho, kto vie používať svoju intuíciu. Pre toho, kto sa vedome rozhoduje, aký uhol pohľadu si vyberie.