O sile bratskej podpory

Mám dvoch synov – ten prvý, Ondrejko, je už tretiak a druhý, Jurko, len nedávno zasadol do prváckej lavice. Sú ako noc a deň. A to doslova – Ondrejko blonďáčik s liečivou energiou múdreho filozofa, Jurko tmavý neposedný čvirik, ktorý sa premiestňuje rýchlosťou blesku. Viete si asi predstaviť, ako si takéto osobnosti spolu asi nažívajú:) No, ehm… učia sa od seba:)

Prvé dni, kým si Juri zvykol na domáce úlohy, boli kruté. Krútil sa na stoličke, plakal, že to nezvládne, zíval, bol hladný, smädný a potom mu dokonca aj napadlo, že by mohol vyniesť kôš:)

Upokojila som ho, že to spolu zvládneme, že je to také isté, ako keď sa začal bicyklovať – tiež to najskôr nevedel a potom sa to naučil… ale nič nezaberalo a Jurko ronil slzy ako hrachy. Ondrejko to chvíľu pozoroval, potom odišiel do vedľajšej miestnosti a o chvíľu sa vysmiaty vrátil s transparentom, ktorý pre brácha vlastnoručne vyrobil. Bolo tam napísané „Juro je borec“ 🙂

Malý borec si to prečítal, ale do akcie sa stále nehrnul, a tak jeho starší brat začal ešte skandovať: „Brácho, do tohooo! To dáš, to dáš! Aj ja som reval, keď som mal nakresliť tú ovcu, ale to zvládneš.“

Špuntovi sa zaligotali očká (a mne tiež), poutieral si slzičky a usilovne sa pustil do toho. Ondrejko pri ňom stál so šibalským úsmevom, vnímal môj pohľad, do ktorého som vložila všetku svoju vďaku za jeho dobré srdce a spolu sme ticho pozorovali nášho malého ohniváka, ako usilovne funí a ovečky pribúdajú jedna za druhou. Verte mi, že z tejto príhody som žila ešte dobré 3 dni.

Aj naši blízki a priatelia sú naším skutočným bohatstvom. Tak málo si to uvedomujeme… Ich podpora má pre nás neraz cenu zlata. Pretože aj z tejto posilňujúcej energie sme živí, radostní a naplnení. Ak ste si už vypočuli našu Meditáciu hojnosti, možno ste prišli na niečo podobné. Možno v jednom z balíčkov v rieke hojnosti k vám priplávala aj ľudská podpora a láska, ktorá je jedným z najsilnejších pilierov nášho života.

Mám teraz pre vás jednu výzvu – poďme byť takou podporou aj my. Chcem vás pozvať k tomu, aby ste si vyskúšali, aké to je, keď niekoho potešíte – keď ho oceníte alebo sa mu poďakujete. Ak sa chcete k mojej výzve pridať, počas nasledujúcich 7-mich dní začnite každé svoje ráno tým, že buď zavoláte alebo napíšete niekomu, koho máte radi. Napíšte mu, že naňho myslíte, alebo že ste mu chceli vždy povedať, že si na ňom vážite nejakú jeho vlastnosť. Alebo to, ako veľmi si ceníte, že vám pomohol, keď ste boli v úzkych. Alebo vytiahnite nejakú spoločnú vtipnú príhodu.

Potešiť môžete hocikoho – partnera, bývalú spolužiačku, suseda, šoféra MHD, kamarátku z kúpeľov alebo milú asistentku na zákazníckej podpore nejakej firmy. Predstavivosti sa medze nekladú. Parádne to roztočte! Nech energia prúdi.

A potom už len sledujte, ako sa vám vaša prajnosť vracia zmonohonásobená späť. Vaše dni budú mať oveľa vyššiu vibráciu. Z týchto zážitkov budete žiť presne ako ja ešte pekných pár dní. A nielen vy:) Lebo nielen chlebom je človek živý… Toto je tá forma hojnosti, ktorú dokážete s ľahkosťou vytvárať aj prijímať. A je to zázračné!

Určite mi napíšte, ako to celé dopadlo. Spravíte mi veľkú radosť:)

Krásne dni a veľa slnka v duši:)